Kdesi daleko. Velmi daleko. Dalej ako by sa mozno mohlo zdat. V susednom baraku. Sedel na stolicke a nemal vyraz. Na hlave sa mu vynimal jeden nepatrny vlasok, ktory nejak odolal rannej udrzbe hlavy.Prave preto nemal vyraz. Zbadal to. Bolo mu to jedno. Nechcelo sa mu s tym nic robit. Keby nemusel tak nerobi nic. Vlastne ani nemusel. Mal vsetko co
potreboval. Ovladac na televizny prijimac, baterky do ovladaca na televizny prijimac v pocte 10 kusov, dvere od chladnicky v dosahu lavej ruky a hlavne jeho oblubena stolicka s dierou. Bol na nu hrdy. Jej kupa mu definitivne splnila vsetky sny. Jedine co musel urobit, bolo otvorit balkonove dvere (v dosahu pravej ruky), chytit kybel domyselne pripevneny zo spodu
diery a pohybom vrhaca kladiva sa zbavit jeho obsahu. Mal v tom prax. Uz ani moc nenakvapkal. A ak hej uschlo to. Opat si sadol. Ako vzdy. Uchopil ovladac. Stlacil cerveny gombik. Nejde. Buchol. Ide. Spravy. „Do boha“. Reku pocka, sak raz to musi skoncit. Reporter v sedom saku a bielymi zubami sa tvaril, ze je znepokojeny ale nebol: „Dalsi samovrah usiel z miesta cinu...zostala po nom iba kopka nejakej tekutiny s obsahom drobnych chlpkov....co robi policia? ....preco to nikomu nevadi?.....Kam to este zajde? Preco...“. Opat stlacil gombik. Isiel znamy sitkom. „No“. Nechal ho. Pousmial sa. Bolo mu dobre. Sitkom skoncil. Pocitil palcivy pocit na hlave. To bol urcite ten kliest co chytil minuly rok ked lezkal na trave za barakom. Mal ho rad. Bol to jeho jediny priatel. Dokonca taky, ze by si s nim dokazal predstavit cely zivot. Vedel, ze raz odide. Alebo uschne. Nechcel ani jedno. Pohladkal ho. Stale tam bol.Bol velky. Ani to mu nevadilo. Jedine co mu vadilo bol fakt, ze vedro bolo plne. „Ach“. Otvoril balkon. Chvilku pockal. Videl padat cloveka oproti.Nepoznal ho. Nikoho nepoznal. Ale tento ho zaujal. Nestava sa mu to casto. Urobil co mal a zavrel balkon. Ale na ako dlho?
Cast 3. Emil
19.01.2008 15:22:34
Kdesi daleko. Velmi daleko...
Komentáre