Z hlavy sa po kvapkach zacala valit krv. Zacal panikarit. „Co cil?“ V jednej ruke videl zomierajuceho kamarata, v druhej handricku s destilatom. Vedel co ma robit. Stacil však jeden omyl a bou tam de predtym. MOJa vlozil do pohara. Handricku polozil na hlavu. „Vyborne“. Po chvilke zistil, ze je dobre. Rana bola sucha. Pozrel na pohar. Do oka mu vosla slza. MOJ dychal z posledneho. Spravil prve co ho napadlo. Hodil mu handricku nasiaknutu krvou a pitralonom. Ani ho nehlo. Vzal MOJa do ruk. Otvoril mu usta a zacal zmikat handru. MOJovi zablikalo oko. Po chvilke aj druhé. Ozvalo sa z neho len tiche GRG a zaspal. Spokojny. Emil vedel, ze je dobre. Ulozil ho na hadricku do pohara, polozil pri radiator a tusil ze tam mu bude dobre. Pousmial sa. Uz dlho sa necitil tak dobre. Vlastne az teraz si uvedomil, ze prvy krat zahliadol tvar tohto clena. Clena rodiny. Sadol si na kreslo. Zapol telerano. Zaspal. S prijemnym pocitom. Cakala ho pekna buducnost. Mozno.
Cast 6. MOJ
24.01.2008 17:48:56
Bolo skoro rano, ked sa zobudil. Dokonca tak skoro, ze sa az potichu zacal cudovat. Nepomohol si. Nevedel spat. Uz temer tyzden. Vlastne by aj vedel, ale nieco ho v hlave tlacilo. Celu noc nezazmuril oka. Myslel na to. Citil to. Dnes to pochopil. Postupne mu to zacalo prerastat cez hlavu. Bol to pre neho az prilis velky problem, aby na to len tak mavnutim ruky zabudol. Rozhodol sa konat. Uz takto jednoducho dalej nemoze zit. Ak by mu to nahodou nevyslo, bude mu to strasne chybat. Život je uz taky. Nieco sa konci. Nieco sa zacina. Aspon sa konecne dobre vyspi. Chudak kliest. Este to nevedel. Nechcel mu to povedat. Bol este prilis maly nato, aby to pochopil. Mal vsetko pripravene. Neznackovy pitralon, ktory pouzival jako vodu po holeni, vodu ustnu a vodku. Pinzetu, ktoru tvorili dva masivne prsty pravej ruky. Handricku. Na krv. A samozrejme novy domov pre neho. Pollitrovy pohar, v ktorom robil v lete kvasaky, vystlany vatou za 4,90 a s napisom MOJ. Tak ho volal. Kliesta. Nie pohar. Pozrel na hodiny. Odbili sedem dvadsatosem. Je cas. Kym sa nezobudi. Zobral pitralon. Navlhcil handicku. Trosku si odpil, aby potlacil nervozitu. Striaslo ho. Ale len trosku. Trosku sa zamyslel. Co keby sa radsej nadrbal. Nie. Za prve mu bude vecer zle a za druhe mal toho aj tak malo. Odmyslel sa. Na zahlavi pocitil pohyb. Nastastie sa len prehodil na druhy bok. Musí konat. Posledny krat sa nadychol handricky a prilozil ju na MOJa. Nic necitil. Spal dalej. „Dobre“, povedal si. Chytil ho medzi palec pravej ruky a ukazovak tiez pravej ruky. Potiahol kiesta. Potiahlo mu aj hlavu. „Tudy ne.“ Skusi to inac. Opat si ho vlozil do prstov. Potocil. MOJ otvoril oko. Zapistal. Pred ocami mu prebehol cely zivot. Videl ako pada zo sucheho listia na travu a ako sa svinskym krokom rutil k tej velkej pulzujucej zile co lezala na travniku. Tu sa jeho život koncil. Citil to.
Z hlavy sa po kvapkach zacala valit krv. Zacal panikarit. „Co cil?“ V jednej ruke videl zomierajuceho kamarata, v druhej handricku s destilatom. Vedel co ma robit. Stacil však jeden omyl a bou tam de predtym. MOJa vlozil do pohara. Handricku polozil na hlavu. „Vyborne“. Po chvilke zistil, ze je dobre. Rana bola sucha. Pozrel na pohar. Do oka mu vosla slza. MOJ dychal z posledneho. Spravil prve co ho napadlo. Hodil mu handricku nasiaknutu krvou a pitralonom. Ani ho nehlo. Vzal MOJa do ruk. Otvoril mu usta a zacal zmikat handru. MOJovi zablikalo oko. Po chvilke aj druhé. Ozvalo sa z neho len tiche GRG a zaspal. Spokojny. Emil vedel, ze je dobre. Ulozil ho na hadricku do pohara, polozil pri radiator a tusil ze tam mu bude dobre. Pousmial sa. Uz dlho sa necitil tak dobre. Vlastne az teraz si uvedomil, ze prvy krat zahliadol tvar tohto clena. Clena rodiny. Sadol si na kreslo. Zapol telerano. Zaspal. S prijemnym pocitom. Cakala ho pekna buducnost. Mozno.
Z hlavy sa po kvapkach zacala valit krv. Zacal panikarit. „Co cil?“ V jednej ruke videl zomierajuceho kamarata, v druhej handricku s destilatom. Vedel co ma robit. Stacil však jeden omyl a bou tam de predtym. MOJa vlozil do pohara. Handricku polozil na hlavu. „Vyborne“. Po chvilke zistil, ze je dobre. Rana bola sucha. Pozrel na pohar. Do oka mu vosla slza. MOJ dychal z posledneho. Spravil prve co ho napadlo. Hodil mu handricku nasiaknutu krvou a pitralonom. Ani ho nehlo. Vzal MOJa do ruk. Otvoril mu usta a zacal zmikat handru. MOJovi zablikalo oko. Po chvilke aj druhé. Ozvalo sa z neho len tiche GRG a zaspal. Spokojny. Emil vedel, ze je dobre. Ulozil ho na hadricku do pohara, polozil pri radiator a tusil ze tam mu bude dobre. Pousmial sa. Uz dlho sa necitil tak dobre. Vlastne az teraz si uvedomil, ze prvy krat zahliadol tvar tohto clena. Clena rodiny. Sadol si na kreslo. Zapol telerano. Zaspal. S prijemnym pocitom. Cakala ho pekna buducnost. Mozno.
Komentáre