Kľub póžitku

Zobudil sa. Chvilu uvazoval preco sa usmieva. Nevedel. Asi sa mu nieco snivalo. Ako tak spominal na sen vstal obliekol sa a presiel do kuchyni. Bola v neprirodzenom stave na tuto popoludnajsiu hodinu. Bola upratana. V tom si spomenul. Dedo sa vratil. Ale kde je? Isiel si umyt zuby a nasiehol ho. Dvojmetrovy chlap so svojimi 110 kilgramami zivej vahy spal v prenho primalej vani. Ani vodu nebolo pomaly vidno. Vykaslal sa na zuby. Bol hladny. Znova vosiel do kuchyne otvoril chladnicku. No tak na nakupoch nebol. Hlavna vec ze upratal. Ale jest to netreba. Po chvilke vahania sa rozhodol pre nizkotucny jogurt, ktory mu urcite do 14 dni zabezpeci pravidelnu stolicu akuratnej hustoty a prijemnej teploty. Ako tak postupne dostaval svoje telo do sytejsej hladiny vsimol si na chladnicke odkaz. „Roland, bola tu Katka. Myle dievca. Mal som ti len povedat, ze tu bola. Ja idem nieco vybavit do mesta. Vratim sa vecer. Dedo.“ Zaujimave. Tak on ide do mesta a spi vo vani. A par rokov neni na Slovensku a aj pravopis zabudne. A ze studovany clovek. Pokrutil hlavou. Viac ho ale trapilo ze ho hladala Katka. A vlastne najviac ho trapilo, ze kto to je ta Katka. Popri srkani jogurtu uvazoval nad Katkou. Musi sa opytat deda ako vypadala. Zahodil teglik od toho sajrajtu a rozhodol sa ze sa skutocne naje. Naposledy jedol ten sice vcerajsi ale zato zarucene cerstvy langos. Este raz nacrel do chladnicky. Klobaska. No to vypada lepsie. Sadol si za stol, v jednej ruke klobaska, v druhej ovladac a plnohodnotona zabava sa mohla zacat. Prepinal programy jeden za druhym a ked zistil ze nic nedavaju nechal spravy. Akurat sa tam par rozhorcenych obcanov z ich mesta stazovalo na falosnych plynarov. Nieco mu to pripomenulo. A nasledny obrazok aj prezradil co. Pohlad na ich vchod. A pred nim rozhorcena babka sa rozkrikovala a rozhadzovala rukami ze aj u nej boli ti plynari, ale ze nepochodili lebo s nimi spravila kratky proces. Vykopla ich aj s odcitavacimi tabulkami. Toto pozerat nemusi. Poupratoval uz aj tak nezvykle cistu kuchynu od bordelu co tu narobil a nevedel co dalej. Z uvah o svojej najblizsej buducnosti ho vytrhlo jemne rychle klopanie. Presiel k dveram a otvoril. Stal tam muzicek vysoky tak jeden a pol metra ovesany batohmi s usmevom od ucha k uchu. Na prvy pohlad bolo vidno, ze neni tunajsi. „Dobry den, ja som pan Fu.“ „Dobry. Prajete si?“ „Nie nie dakujem, ja som vam len prisiel ponuknut novu cestu zivotom.“ „Ehm pan ......“ „Fu“ „pan Fu, ja vam asi celkom nerozumiem.“ „Viete ja patrim medzi poslov stareho korejskeho umenia zachovania si chladnej hlavy a najdenia skutocnej zivotnej cesty.“ „Aha, no to znie zaujimavo.“ No to teda urcite. „Pozrite sa ak by ste mali zaujem tak  vam tu ponuknem jednu brozurku zadarmo. Tam sa docitate kde sidlime. A este vam mozem za maly poplatok predat tuto knihu. Napisal ju nas majster Cho Chil Dahl a vola sa Zmysel zivota najdes v sebe.“ Hovoril tak rychlo, ze Roland nestihal sledovat jeho rec a zaroven aj rozmyslat. „No pane, ako ste sa rozhodli?“ „Tak ja si teda jednu tu knihu vezmem.“ „Vyborna volba, tristopatdesiat korun.“ „Nespominali ste skromny poplatok?“ „Oproti skutocnej duchovnej cene je to len zlomok.“ „Tak nech sa paci, dakujem.“ „Nie nie to ja vam dakujem.“ No nemas za co. „Dovidenia.“ A zaplesol pred malym korejcom dvere skor nez sa prestal usmievat. Tak ma novu knihu. A ani nevie ako. Sakra ten bol dobry. Ten by sa hodil za podomoveho predavaca. Sice vlastne to aj robi. Dal si knihu do izby na stol a vsimol si ze kalendar je otoceny este na tyzdni davno minulom. Vsimol si na nom poznamku Arnold-narodeniny-19. Zdalo sa mu to velmi davno. Ked oslavovali Arnoldove narodeniny. Arnold. Ktovie ako sa ma na tej Ukrajine u pribuznych. A snad dobre. A pomaly mu zacalo svitat. Myslienka striedala myslienku. Pamat sa zapla na najvyssie obratky. Tak uz aj vie kto je Katka.