Cast 4. Babky
19.01.2008 15:30:00
Kracam po schodoch medzi druhym a tretim poschodim, ...
Kracam po schodoch medzi druhym a tretim poschodim, ked zrazu pocujem zname hlasy. Ach do kelu. Su tu. Celkom som na nich zabudol. Svedkovia. Rozpravali sa s tou starou babickou co jej nosim nakupy. To moze trvat roky. A to som mozno este malo povedal. Prave zacinali svoj rozhovor. „Dobry podvecer Vam prajeme teta.“ „Co moja?“ „Ze dobry vecer teta!“ „Dobry vecer dieta moje, aj vam mlady muz.“ Ze mlady, sak ma 50 minimalne. Ta babka uz ani sediny nerozozna hadam. „A co si prajete? Ja ze tu uz plynari boli“ „My niesme plynari teta, my sme sa len s vami prisli porozpravat, mozme ist dalej?“ „Preco? Ja som nic nespravila.“ No super, babka co nema ciste svedomie. Kde to zijem? „Nie teta, my vieme, my sme sa len prisli porozpravat ako priatelia.“ „Ale vy nieste moji priatelia, mna na vas Marika upozornovala, vy ste ti falosni plynari, chodte prec lebo budem kricat.“ No, vyhana ich ale dvere ma stale otvorene. Baba. Jedna. Stara. Mala. Ale mam ju rad. Je mila. Navari mi, aj ked skor by som jej mal varit ja. Volakedy varila pre prezidenta. Cukrovaru. A takto chudatko dopadla. Napadaju ju falosni plynari. No tusim uz odchadzaju o poschodie vyssie. „Dobry den teta.“ „Dobry syncek, kam ides?“ „Ale tuto k Jozefke sa dat trosku ostrihat.“ „Ano vidim ze uz to mas fakt dlhe, daj sa ostrihat ako Radko. Ten si to vzdy chvalil. Pokym zil.“ „Potom si to uz nechvalil?“ „Neviem, asi nie. No tak chod moj mily, ja idem pozerat Discovery. Stavaju tam zo srotu auta. Niekedy si to pozri syncek moj, je to zaujimave.“ „Dobre teta, dovi.“ „Cav.“ No stara teta a cav. Este bracho k tomu chybalo. No tak som tu. Jozefina Aschengeschwantnerova. Vzdy preklinala toho maleho plesateho nosateho cloveka co po nom nosi priezvisko. Aj ked ako sama tvrdi, vzdy ho milovala. Musim povedat, zo vsetkych strelenych susedov co tu mame je tato po babke s plynarmi najmenej strelena. Niekedy ku nej zaskocim na zakusky. Robi vyborne puncove. Puncovy zakusok od nej a kavicku z tesca a mam naladu vybornu. Teda chodieval som. Maval som. Od isteho casu uz chodim len k babke. A aj to preto ze jej nosim nakupy a musim jest. Inac keby sa dalo by som bol ochotny prerusit vsetky kontakty s ludmi. Od toho momentu. Ale mame by sa to nelubilo. Keby zila. Urcite by mi povedala: „chlapce, zivot ide dalej, musis zit aj bezomna.“ Mama bola vzdy trefna. Vzdy vedela povedat tak hnusnu pravdu tak setrnym sposobom, ze som sa musel usmievat. Chyba mi. Velmi mi chyba. Od jej smrti je zo mna ten divny tvor, ktoreho chcem teraz zmenit. Je to uz pol roka. Zaklopem teda, co uz mozem strati. Nic. Nikto neotvara. Nikto sa neozyva. Asi pojdem dole. Moment. Zeby predsa? „Ahoj Roni, co potrebujes?“ „Dobry teta, mohli by ste ma ostrihat?“ „Jasne pod dalej, ale mama este nespi, dufam ze ti nebude vadit.“ „Nie, mama nam predsa nikdy nemoze vadit.“ „To je pravda.“ Aby som vam to vysvetlil, mama tety jozky vyzera ako 250 rocna korytnacka z nejakeho indianskeho kmena. Je vysoka asi 125 cm, pije cierne pivo z Nitry. Fajci luxusny tabak v este luxusnejsej fajke, ktoru ma zevraj od samotneho cisara Frantiska Jozefa. Neviem ci od prveho alebo druheho ale podla jej vyzoru je aj ten prvy mozny. Ta zena, co si pamatam, nikdy nevysla z bytu. Vzdy sedi v kuchyni v rohu pri kartarskom stoliku tesne pri okne. Nikdy ju neni vidiet zretelne kvoli dymu. Ale viete kde ma hlavu lebo kazdych par sekund si dopraje milidusok cierneho kvalitenho nitrianskeho piva. Podla mna po hodine je flasa prazdna ale jej to asi nevadi. Asi zvyk. Nuz zelezna kosela. Je to vesela kopa. Podla jej rozpravania prezila vsetko. Dokonca aj o Napoleonovi rozprava tak ako o svojom byvalom. Ale asi to neni mama tety Jozky. Ta ma asi 60 rokov a minule som susedu z najvrchnejsieho pocul rozpravat ze ta stara babka je jej prababka. Nechcem tomu moc verit ale pri pohlade na nu to je aj mozne. Teta Jozka mi uvolnila dvere a ja som vosiel do chodby. Uz z dialky som citil typycky smrad tabaku. Mama bola hore. Musel som sa usmiat. Nasledoval som Jozku do kuchyni. Ktovie co davali do toho tabaku. Ale ten usmev bol stale sirsi a sirsi.
Komentáre