Kľub póžitku

Rano som sa rozhodol vyvencit psa, ved co ine mi aj zostavalo ked uz na troch nohach stepoval pri dverach. Navliekol som na seba nejake teplaky a vydrate tricko. Je mi jedno co si pomyslia susedia, nahodni pocestni a Jozo Rudo a Arpad, nasi smetiari. Sedim si tak na lavicke v chladku jedneho mensieho stromu ... asi ceresna lebo v okoli su na zemi ceresne, strom bol sice prazdny ale to asi miestne deti tmavsej pleti vycistili. Pozeram na nedaleke pole, parasutisti cvicili zoskok padakom. Je to nauzaj zaujimave ze akurat tu na poli. Velmi zaujimave. Ale ved ked ich to bavi. V dialke pocujem ako sa hadaju susedia z vchodu oproti. On chce pozerat zaznam pamatneho finale SVK RUS a ona chce utriet prach z obrazovky. Tak toto caka na ludi po 45 rokoch manzelstva. Aspon ze ani ten zaznam ani ten prach su neni pre nich stereotypne, ked sa do toho tak hrnu. Suseda z prizemia vesala na balkone pradlo. Kyvli sme si na pozdrav. Sediac na tej lavicke celej zasranej od ceresni uvazujem kde do riti sa stala chyba ze sa citim ako stary vol. Pes okolo mna behal, jedol ceresne zo zeme a vypluval velice elegantne kostky. Ten bude mat sracku, uz to vidim. Je mi to jedno. Pohodlne som sa vykotil na lavicke. Celkom pohodlne sa aj dalo. Privrel som oci a cakal ci ma nieco napadne alebo tu len tak budem sediet az pokym pes nepovie dost bolo ceresni teraz ich doma zapijem vodou. Otvoril som oci ze pozriem este po okoli ako si zije zvysok sveta ked tu zrazu vidim ze vedla mna sedi stary bielovlasy pan. Skoro som sa ho naplasil. No teda naplasil som sa ho riadne. Ahoj synak. Trapi ta nieco?    Ani nie ujo. Dobry aj vam. Sadol si tak ako ja. Natiahol nohy privrel oci a zahladel sa do svojich viecok, presne tak ako ja predtym. Este aj vzdychol. Je vam nieco?      Ani nie synak. Ale viem ze teba nieco trapi.     Viete ujo to su moje osobne veci.     Aha takze osobne veci. Volakedy davno som poznal chlapca podobneho tebe. Vlastne to nebolo az tak davno. Nejaky mesiac dozadu. Bol ovela veselsi nez teraz.     Ano?      Ano synak. Bol. Vies ja vidim do ludi. Mna neoklames.      Aha. Zaujimavy dedo. Asi mu trosku tlaci na mozog senilita. Co si to o mne myslis synak?     Ja dedo? Ja nic.     To s tou senilitou mi zopakuj.     Akou senilitou?     Ta ktora mi tlaci na mozog.     Kto ste?     Mozes mi hovorit ujo ako doteraz.    Ale nie vazne kto ste?    Ako to myslis kto som?      Prisli ste sem. Sadli ste si ku mne, odhadli ste spravne ze ma nieco trapi a este pocujete to co si ja myslim.     To sa ti len zda chlapce.     Je to mozne. Privrel som oci a zadival sa na ceresnu. Tuto rastu najchutnejsie ceresne ake poznam synku. Poznal som este jednu niekde velmi daleko odtialto. Ale z tadial ma ludia vyhnali sebeckostou.    Sebeckostou?     Hej hej. Nechceli mi z nej dat ochutnat. A ver mi po nociach sa splhat bez rebrikov na ceresnu v mojom veku nieje mad lizat.     No to vam verim.     Trapi ta nieco?      Nie ujo. Netrapi ma nic.     Dobre chlapce. Tak ja pojdem zase dalej. Asi si najdem nejaku visnu. Mam chut na trpku chut po rozhovore s jedinym clovekom na svete ktoreho zhola nic netrapi. Ak by si si to ale rozmyslel, vies kde ma najdes. Dovidenia chlapce. Otvoril som oci a dedo kracal dole ulicou. Dovidenia. Pes na mna hladel priam az tuzobne. No dobre ideme domov. Pobrali sme sa domov a cestou som uvazoval ci to bol sen alebo mi prelo v bedni. Prisli sme do bytu. Pes zapil davku ceresni davkou vody a v priebehu hodiny sme boli opat vonku s nadhernou srackou. No aspon som si vzal ponaucenie. Nedavat ceresne psom, ktori su vdaka svojej stavbe tela stale smadni.