Zobudil sa, pre neho v poslednej dobe v dost netypickom case. Na tvari citil ruzovy pocit a ked pozrel na hodinky vietnamskej vyroby v polskej distribucii a videl tam cislo 13:58, zjavil sa mu na tvari usmev. Ako za starych cias. Natiahol ruky a hlasno zazival. Pozrel z okna a zbadal kusok slnka. Usmev sa este zvacsil. Toto by vobec nemosel byt spatny den. Dokonca dostal chut na nieco co uz nerobil dlho. Umyt si zuby. Vosiel do kupelne, nasiel zbytky zubnej pasty Dr. Cool pôvodom z Číny, ktorej výrobca je neznámy, naniesol na kefku, z ktorej dal dole obal a cistil. Az sa cudoval s akou noblesou to robi. Nezabudol ziadne finty, ktore sa za mladi naucil. Ked prebehol po zuboch jazykom, uz sa necitil jak v reklame na calgon. Bolo to prijemne, take hladke. Asi to bude musiet robit castejsie. Ak boh da, tak snad aj v sobotu.
Isiel pozret MOJa. Snad uz bude hore. Bol. Zdalo sa mu ze nieco pisti a podava mu nohu. „Asi si hladny MOJ maly“. Zobral spendlik. Zobral prst. Spravil malu dierku a poslal tri kapocky rovno do jeho misky, ktoru predstavoval plechovy uzaver z borovicky. MOJ sa napil, grgol si, ale nohu mu stale podaval. Ignoroval ho. Asi len cvici. Pozrel sa na mobil, ktory uz asi 7. krat zavibroval. „Mate 7 sprav“, hlasal mu displej. „Zase zasrany operator otravuje s akciami“, pomyslel si najprv. Ale az 7 sprav? Bezne mu chodi za den len 5. Je to divne. Cely tento den bol divny. Preco sa citil tak inac ako ine dni? Predsa si zacal cital spravy. Prvych pat ignoroval a jednym pohybom ruky ich vyradil z prevadzky. Sprava cislo 6 z 11: 14. Mama. „Prosim ta emilko potrebujem pozicat 714 korun na krmivo pre macky. Tvoja milujuca mamicka“. Sprava letela za svojimi kamaratkami, ktore opustili tento svet len pred malou chvilkou. Sprava cislo 7 zo 14:15. Zase mama. „Co zas ste?“. „Mily emilko k tvojmu sviatku ti praje vsetko najlepsie tvoja mamicka, cakam ta vecer Muro je hladny“. Zdvihol hlavu a pozrel sa predseba. Namiesto ust mal dlhu podlhovastu ciaru. „Sviatok ? Jaky sviatok?“ Nechapal. Postavil sa. Zacal sa prechadzat. Snazil sa rozmyslat. Stale mal divny pocit, ze na nieco zabudol. Stale sa mu zdal tento den cudny. Sak je len stvrtok, bezny den ako ostatne dni. Keby ze piatok, alebo sobota alebo dokonca utorok tak nepovie nic. Ale stvrtok? Moment je vlastne naozaj stvrtok? Nespal nahodou dlhsie ako si myslel a neni uz nahodou piatok? Kukol na digitalky. Pol tretej. To ho nezaujimalo. Kukol vedla. Th 31 jan. Sice po vietnamsky nevedel, ale to 31 jan mu nieco hovorilo. Ale co? Nikto nevie co ho to napadlo, trhol hlavu doprava a pozrel na kalendar. Dnesny den bol v kruzku a nieco tam bolo cervenym napisane. Napadlo ho len jedno. Ze nevidi. Pristupil blizsie. Usmial sa. Pochopil. Vsetko malo suvis. Mama. MOJ. Dobra nalada. Slnko. A v ustach pocit na nezaplatenie. V kalendari stalo: Emilko (ja) má méno. Serie na matku. Po roku ide zase do krcmy. A zoberie aj kamarata. Ved ako jediny si na neho spomenul ked mal.
Komentáre