Cast 2. Chcenie
19.01.2008 15:18:48
Vosiel do bytu a uz prvy pohlad mu prezradil ze nic nechyba...
Vosiel do bytu a uz prvy pohlad mu prezradil ze nic nechyba. Nikto si teda nedal tu namahu vyliezt na prve poschodie a otvorenym balkonom mu poprehladavat byt. Potreboval sa nejak upokojit. Vosiel do kuchyne, otvoril chladnicku a rozmyslal co si da. Mal chut na pivo. Nebolo. Tak vytiahol aspon cokoladu. Ale stale .... len cokolada? Zapol si radio a rozmyslal aku hudbu si vypocuje. Uz mal pokrk tych vymalovanych buzerantov co spievaju o depresivnych veciach. Pustil si SKA. Sadol si za stol a pustil sa do cokolady. Uvazoval. Uvazoval nad tym ako zmenit svoj zivot. Chcelo by to novych znamych, vybudovat si nove okolie ludi. Chcel skoncovat so vsetkym starym. Asi bude treba zmenit mesto, alebo aspon cast mesta. Ale kam? A za co? S peniazmi ktore mal moze akurat zmenit kadernika. No a to asi urobi prve. Skoci k tej susede na tretom. Ta ho ostriha na nieco normalne. Napriklad podla hrnca. Usmial sa a olizol si obocie. Ano. Zacne tym. Zmeni si uces. Zmeni si satnik. Zmeni kamaratov. Najde si priatelov. Mesto a bydlisko nemusi menit. To neni nutne. Utrel si cokoladu z obocia a znovu sa usmial. Dvakrat za jednu minutu sa uz davno neusmial. Citil sa lepsie. Videl pred sebou novu buducnost. Hadam bude lepsia. Horsia moze byt len tazko. Dostal smad. Pozrel do chladnicky co ma na pitie, lebo pohar kvalitneho chloru s troskou vody nechcel. Srdce mu poskocilo ked zbadal svoj oblubeny napoj. Ladovy caj s prichutou caju. Teda ako zeleneho caju. Vacsina ludi hovori ze to je odporny napoj ale jemu chutil. Uz nebude rozmyslat nad tym co si myslia ini ludia. Uz hra sam za seba. Dopil caj a rozhodol sa ze ide navstivit susedu na tretom. Vtom sa ozval zvoncek pri dverach. Zarazil sa. V zivote mu nikto nezvonil. Kazdy len klopal a aj to len raz do mesiaca. Tento mesiac uz niekto klopal. Zaujimave. Pozrel do toho kukatka ci ako sa to vola. Dvaja ludia. Vypadali zatuchnuto. Asi potrebuju nejaku pomoc. Tak co. Zacne novy zivot dobrym skutkom. Aj tak sa da. Otvoril dvere a slusne pozdravil. „Dobry den, co si prajete?“ „Dobry den, mate chvilku cas? Chceme sa len porozpravat.“ Roland pozeral na nich ako Jozef na tehotnu Mariu. Sak su dvaja, co sa nerozpravaju? A v tom si vsimol casopis Strazna veza. Aaaa zle je pomyslel si. „Prepacte, ale som dohodnuty tuto zo susedou, ma ma strihat. Tak rychlo teda hovorte o com sa chcete rozpravat.“ „O bohu, verite v Boha?“ „Zatial ma nepresvedcil ze je, a ak je tak ma nepresvedcil ze je spravodlivy.“ „Mate nejake problemy so svojim zivotom?“ „Viete co, vy mi uz len pomozete, vratte sa do tej zatuchnutej skrini co ste z nej vyliezli a dajte pokoj normalnym ludom, ak by som chcel recitovat fanaticke basnicky nad Bibliou tak sa vam ozvem, dobre?“ a zabuchol dvere. Chvilu este pozeral na dvoch ludi ako odchadzaju po schodoch hore. Fanatici. Nieje nic horsie ako ludia co ti vnucuju vlastny nazor. Uz to pochopil. Zivot je lepsi vtedy ak robis to co cches. Ide sa dat ostrihat. Uz sa tesi na to ako sa zbavi ofiny a vsetkych tych vlasov okolo hlavy. Presvedcil sa ci ti svedkovia nejakeho blazna odisli a otvoril dvere. Zamkol. Na nieco si spomenul ale povedal si ze ak ho nevykradli doteraz, tak teraz to nebude. Balkon nechal otvoreny. Jazykom si este povyberal zvysky cokolady zo zubov, usmial sa a vykrocil hore po schodoch. Uz nikto nemal pochybnosti ze mal vybornu naladu. Pohvizdoval si zretelne znelku z Profesionalov.
Komentáre