Pozeral na chrbat osobe, ktoru nevidel uz asi tri mesiace. Rodina. Aj sa to boji takto nazyvat. Nikdy nepoznal vela clenov svojej rodiny. Najviac poznal mamu a babku. Babka zomrela pri leteckom nestasti. Mama zomrela na rakovinu. Stale hladel medzi lopatky jedinemu naznaku rodiny, ktora mu ostala. Babkin treti a zaroven predposledny manzel. Jeden z dvoch otcov Roladnovej mami. Skutocneho nepoznala. Toto bol ten druhy. Bol to dobry clovek. Mal neskutocny zmysel pre humor, ale mal jednu chybu. Bol posadnuty karierou.
- Ahoj.
- Ahoj roland. Som rad ze ta opat vidim.
- Ahoj dedo. Teba som tu vazne necakal. Som rad ze si prisiel.
- Povedal som si ze som ta uz dlho nevidel. Tak som sa rozhodol ze sa na nejaky cas zastavim za mojim jedinym vnukom.
- Aha
- Kde si bol?
- Vonku. Nemohol som spat.
- No jasne. Tak pod odomknut. Musim ist na vecko.
- Nevidel som ani tvoje auto pred barakom.
- To vies, mam nove auto. Pojdeme ho vyskusat potom. Ale teraz musim ist mocit. Tie rakuske mineralky ma raz pripravia o dostojnost.
- Jasne pod.
Vosli do bytu. Roland ked videl rozostlanu postel az mu hlavou krutilo. Najradsej by sa hodil do perin. Ale tak cakal kym dedo vyjde zo zachodu. Potom sa mu chvilu bude venovat a lahne si spat. Je mu jedno co bude hovorit. Styri minuty. Boze ten musel byt plny ako tatranska krava po troch dnoch na lukach.
- Ach neskutocna ulava.
- Verim ti dedo.
- No ako sa mas? Vidim ze si si konecne dal odstranit tie vlasy.
- Ano trosku sa snazim zmenit styl.
- Ale vidim ze titul nocny tvor ti ostava.
- A tak trosku. Vsak ma poznas.
- Az moc dobre Roland. Som rad ze ta opat vidim.
- Mohol by si zaskocit aj castesje.
- Vies ze mam kopu roboty.
- Som unaveny dedo. Idem si lahnut.
- Dobre Roland. Dobru noc.
- Zobud ma na obed.
- Ok Roni. Dobru noc.
Roni. Takto mu hovoril zriedka. Rad by vedel co ho sem skutocne pritiahlo. Asi nejaky obchod. Alebo mu len krivdi. Fakt je ze mu po smrti matky slubil, ze sa onho bude starat. Svoju starostlivost sice dodrzal, ale vylozil si ju posvojom. V praxi to vypada tak, ze mu kazdy mesiac pripudne par koruniek na ucet. Takto vypada starostlivost podla deda. Ale mal deda rad. A dedo mal rad jeho. Len niekedy tu lasku prehanal a inokedy ju zase nebolo citit vobec. Ale tak co by sme cakali od typickeho karieristu. Hladi na to aby boli doma peniaze. Takto to vzdy o nom hovorila babka. Hlavne bolo prenho zabezpecit vsetko po financnej stranke. Na viac uz energiu nemal. Kazdopadne je zvedavy co ho sem priviedlo. Lahol si do postele a chcel dalej vklude rozmyslat ale mozog uz nedovoloval. Chcel si este oliznut obocie. Ale zaspal.
Tohto sa dedo obaval najviac. Ze mu Roland zas, aj ked nepriamo, vytkne to, ze je s nim malo. Roland nikdy nevedel pochopit preco to musi robit takto. Nikto v rodine ho nikdy nedokazal pochopit. Rodina. Tesil sa a teraz ma pocit ako ked kradol babke vajcia. Sadol si do kresla. Zapol telku. Davali nejaku povodnu tvorbu. Nejaky sitcom. Uz tu asi dlho nebol. Nevedel ze aj tu sa nataca. Miloval slovakov ako vykresluju sami seba v telke. Prosty lud nosi v teplakoch tisicky. Takto dobre sa ani v Nemecku ludia nemaju. Boze co je to za cloveka ten Roland. Ani pivo doma nema. No nic. Sak on ho prevychova. Uz sa tesi. Len nevie kedy mu bude dobre oznamit ze tu zostava natrvalo. Toho sa jemne obaval. Aj ked mu Roland vycital, ze s nim je malo, urcite ho zaskoci ze by to mohlo byt realne. Vtom niekto zaklopal. Divne. Tu nikto nikdy neklopal. Maximalne tak raz za mesiac. A tento mesiac uz klopal on. Pozrel cez kukatko. Nejaka blondina. Ten Roland sa nezda. Ale ma dobry vkus. To sa musi uznat. Len nechape preco ma tu ofinu cez oko. To ju vazne spatilo.
- Dobry.
- Dobry den. Roland je doma?
- Spi.
- Aha, tak ja pridem vecer.
- Dobre. Mam mu nieco odkazat?
- Nie. Len ze tu bola Katka.
- Jasne. Odkazem.
- Dovi ujo.
- Ahoj.
Chvilu este stal pri dverach a potom sa rozhodol ze ide upratat. Lebo bordel v kuchyni bol neznesitelny.
Komentáre